Stravovanie počas Arnoldovej éry

Bodybuilding zažíval rapídny nárast popularity počas 70-tych rokov vďaka rovnováhe prirodzeného a nadprirodzeného, ktoré Arnold predstavoval. Pre širokú verejnosť pôsobil akceptovateľne a zároveň bol stelesnením každého komiksového hrdinu. Arnoldova postava počas jedo vrcholu bola impozantná kvôli jej veľkosti, svalnatosti a symetrii. Arnold samozrejme ťažil aj zo svojej výšky a atraktívnych črtov, rovnako ako zo svojej charizmy. Trochu menej pôsobivou bola úroveň vyrysovania svalstva, hlavne v porovnaní so súčasnou kulturistikou. Ťažký tréning, genetika, AS a strava bohatá na bielkoviny umožňovala týmto mužom dosiahnuť pôsobivú veľkosť, avšak vyrysovanosť, ako je bežná v dnešných už aj amatérskych súťažiach, v tých časoch zaostávala. Ak sa chcete dozvedieť, čo títo muži jedávali, pozrite sa späť do rokov 60-tych. Vtedy bolo povedomie o výžive veľmi nízke, ľudia sa nezaoberali sacharidmi a bielkovinami - bolo to o mäse a zemiakoch. Zabudnite na všetky doplnky, tie jednoducho v tom čase neexistovali. Prinajlepšom to bola predtrávená želatína alebo sója, tablety z vysušenej pečene a športovci si niekedy dali tabletky glukózy.

Váčšina kulturistov bola aspoň čiastočne zamestnaná, hlavne na robotníckych pozíciách. Toto malo za následok, že kulturisti mali väčšinou lacnú bežnú stravu, a vo veľkom množstve. Situácia sa zhoršila, keď cestovali na súťaž, najmä do zahraničia. Mike Katz, ktorý sa objavil aj vo filme Pumping Iron ako jeden z Arnoldových súperov, si spomína, ako pre súťažou jedol kebab zo stánku s ostatnými súťažiacimi - nemal inú možnosť.

Obtiahnuté oblečenie a zdravé telá

Obezita bola v tom čase dosť očierňovaná a žiadny kulturista so sebaúctou by si v tom čase nedovolil objemovku do obrích rozmerov. Typický jedálniček toho času sa zdá ignorovať to, čo v dnešnej dobe vedia už kulturisti aj v mladom veku. V jedálničku bolo málo esenciálnych živín, nadmerné množstvo kalórií, tuku a soli. Relatívne vyšší kalorický príjem bol vyvážený vyššou fyzickou aktivitou z cvičenia alebo práce, v porovnaní s dnešným sedavým spôsobom života.

Pozornosť bola venovaná mäsu, či už hovädziemu, kuriaciemu alebo rybám. Aj keď nikto nerozoberal jednotlivé aminokyseliny, všetci vedeli, že je treba bielkoviny, alebo mäso, aby svaly rástli. Dôležitosť leucínu ostala nepovšimnutá, a celkom určite ho nebolo dostať v polkilových baleniach. Spolu s bielkovinami prišli samozrejme tuky. Aj keď muži žijúci pri pobreží mali možnosť stáleho prísunu rýb, tí, čo žili ďalej, si ryby do jedálničku zaraďovali zriedkavo. Čo znamenalo viac nasýtených tukov.

Nepili sa sladené nápoje, aspoň nie pravidelne, a boli balené v menších baleniach. Zdrojom cukru bol trstinový cukor a nie glukózo-fruktózový sirup, a dopad cukru nebol zrejme taký zlý ako dnes. Kulturisti sa nespoliehali na umelo sladené jedlá (navyše bol dostupný len sacharín) a rovnako podstatne menšie množstvo plastov v potravinách mohlo dopomôcť k úspechu vtedajších kulturistov. Všeobecne bolo veľa enviromentálnych faktorov, ktoré vo vtedajšej dobe nemali taký vplyv, ako dnes, mnohé z nich dokonca označované za škodcov endokrinného systému.

Nízkosacharidové, nie ketogénne

Všeobecne by mohla byť strava vtedajších kulturostov označená ako nízkosacharidová, avšak nie ketogénna. Najčastejšie bol príjem sachaidov obmedzený na menej ako 100g za deň, aj to z pomalých zdrojov. Počítanie sacharidov bolo väčšinou odhadom, keďže nebolo zaužívané váženie jedál a označovanie zloženia potravín nebolo povinné. Kulturisti sa skôr vyhýbali pekárenskym výrobkom, chlebu a sladkostiam, sacharidy tak pochádzali väčšinou z ovocia, ryže, zemiakov a medu. Je pôsobivé, čo sa kulturisti naučili pokusmi a omylmi a zdieľaním poznatkov v komunite.

Najprv raňajky, potom kardio

Vo všeobecnosti neexistoval tréning na lačno, hneď ráno. Raňajky boli prvé, po výdatnom spánku. Pre Arnolda to bolo 6 hodín spánku, iní spali dlhšie. Arnold pripisuje veľkú časť svojho úspechu lepšej každodennej produktivite, pričom dve hodiny k dobru mu umožnili vykonať viac práce. Netreba zabúdať, že nebol zameraný len na jedno. Pracoval na cudzích jazykoch, vzdelávaní, investovaní, herectve a iných zručnostiach, do ktorých niektorí ani nezavadia. Je zaujímavé, že raňajky boli tak jednotne konzumované jedlo a aj výskum nejeden raz potvrdil, že raňajky zlepšujú telesnú kompozíciu.

Raňajky sa trochu líšili podľa zvyklostí a zázemia. Američania si dávali nízkosacharidové raňajky - vajcia, šunku, klobásu, spolu s ovocím, alebo vločkami. Tí, čo nešli do práce, išli do posiľňovne. Tam cvičili väčšinou s jedným alebo viacerými sparingami a po cvičení išli do priľahlej reštaurácie/občertvenia na hlavné jedlo dňa. Toto jedlo obsahovalo najviac sacharidov, čo zodpovedalo aj výsledkom výskumov, že po cvičení sú sacharidy najvhodnejšie. Chleby boli ale opäť vynechané, namiesto toho boli zdrojom sachariov ryža, zemiaky alebo sladké zemiaky.

Rýchle občerstvenie nebolo dovolené

Konzumácia rýchleho občerstvenia a rôznych snackov nebola súčasťou jedálnička kulturistov tých čias. Jedli sa poctivé jedlá. Večera neskoro poobede, alebo grilovanie s priateľmi boli časté, a opäť s dominanciou mäsa. Celkom určite aj vďaka týmto kulturistom počet skonzumovaných kurčiat narastal. Večery boli trávené celkom pokojne, televízia nebola veľkou súčasťou nočného života - v tom čase vysielali tri kanály a vysielanie po večerných správach končilo. Namiesto toho bol čas trávený s priateľkami a partnerkami, prácou alebo štúdiom.

Druhá večera väčšinou nebola veľká a nebola konzumovaná tesne pred spaním. Umožnilo to lepší spánok a nenarúšalo to cirkadiálny/denný rytmus. Stojí za povšimnutie, že veľa kulturistouv v tom čase zdôrazňovalo dôležitosť zeleniny - kvôli vláknine, živinám a nízkoglykemickým sacharidom. Príležitostne sa pil pohár mlieka pred spaním, čo zaistilo pomalé bielkoviny počas noci.

Ďakujeme, Arnold

Bolo to až počas 70-tych rokov, keď sa kulturisti začali viac zaujímať o výživu. Je to sčasti aj vďaka Arnoldovi, keďže nastavil latku tak vysoko, že bežné znalosti nezaručovali úspech. Jeho sústredenosť, usilovnosť a odhodlanie znamenali, že ostatní kulturisti sa museli oveľa hlbšie ponoriť do problematiky výživy (takisto sčasti farmácie), aby vôbec mali šancu ho zosadiť. Úspešné zvládnutie stravy bolo evidentné od polovice 70-tych rokov. Postavy boli viac vyrysované a symetrické. Rozhodovanie umožňovalo na súťažiach menším vyrysovanejším kulturistom poraziť väčších súperov.

Pre mladých ľudí je Arnoldov vplyv na kulturistiku nedocenený. Niektorí mladíci sa naňho pozerajú ako na dávnu minulosť, alebo ako na herca, ktorý začal kariéru v bodybuildingu. Je potrebné si uvedomiť, že keby Arnold nedosiahol svojho času takú úroveň, tak motivácia jeho súperov by zďaleka nebola tak veľká. On a jeho rovesníci sa naučili o jedle pokusmi a omylmi a komunikáciou medzi sebou. Aj keď s použitím primitívnych proteínových práškov, dokázali vybudovať neskutočné telá postavené na bežnej strave. Samozrejme bolo dopomáhané AS, avšak tieto objemy boli vďaka jedlám podávaným za stolom a nie shakeom spolu s tabletkami. Jedálničky boli nízkoglykemické, bohaté na bielkoviny, ovocie a zeleninu, čo by malo predstavovať overený prístup pre všetkých, ktorí chcú riadiť svoju hmotnosť a výzor aj zo zdravotných dôvodov.

Zdroj: Dan Gwartney, M.D.: THE ARNOLD SCHWARZENEGGER ERA DIET, 6.10.2016, www.musculardevelopment.com

Kategórie

Ciele

Výrobcovia

Shop Roku 2014
Dnes je 24.February 2017, meniny má Matej , zajtra Frederik(a)
Bodyworld - doplnky výživy
Kontakt
BodyWorld
Elektrárenská 1
83104 Bratislava
Sledujte nás

Možnosti online platby
TrustPay - platobný systém
Mutant BCAA 9.7™ 348 g s EXTRA ZĽAVOU 35%