Dorian Yates bez cenzúry | The Shadow hovorí otvorene o steroidoch, heavy duty tréningu a detstve

Iba máloktorí muži v dejinách kulturistiky boli takí tajomní ako šesťnásobný Mr. Olympia Dorian Yates. Počas jeho súťažnej kariéry známy pod prezývkou tieň - "The Shadow" - pre jeho mlčanlivú povahu. Muž, ktorý sa stránil svetla reflektorov a hneď po súťaži sa odobral do svojho gymu v industriálnom Birminghame, ďaleko od slnečných pláží Kalifornie. Jeho tréningové metódy boli radikálne odlišné od vysokoobjemových tréningov vtedajších čias, a jeho "Blood and Guts" video inšpirovalo celú generáciu znovu objaviť podstatu slova intenzita. Na rozdiel od iných šampiónov bol jeho koniec súťažnej kariéry naozaj konečný, keď po poslednom víťazstve v roku 1997 ani neuvažoval o návrate a neriešil zachovanie si 135-kilovej postavy, ktorá nanovo definovala štandardy profesionálnej kulturistiky veľkej časti 90-tych rokov. Dorianov Temple gym je stále tá hardcore pivničná mučiareň, ktorá slúžila ako dejisko jeho každodenného tréningu od 1985 do 1997. Čo sa Doriana týka, je momentálne ľahší, ale stále má veľmi solídnych a vyrysovaných 110 kg. Stále je to muž, ktorý koná podľa svojho uváženia a nepotrebuje súhlas a ani uzanie niekoho iného. Zhovárali sme sa s Dorianom Yatesom, aby sme načreli hlbšie do jeho myslenia a dali mu šancu prediskutovať niekoľko kontroverzných tém.

Myslím, že veľa z tých, ktorí aspoň niečo o tebe vedia, hovoria, že si bol vždy svojim vlastným pánom a robil si veci po svojom namiesto nasledovania stáda a akceptovania zaužívaných vecí. Bolo toto niečo, čo sa do teba dostalo počas detstva, alebo jednoducho to je tvoja osobnosť?

- Dobrá otázka, aj keď ťažko povedať, či niečo je výsledkom vplyvu prostredia alebo dedičná vec. Jedna vec, čo určite prispela, bolo to, že som sa musel vedieť o seba postarať v relatívne mladom veku. Môj otec zomrel, keď som mal 13 rokov, a keď som mal 16, odišiel som sám do "veľkého mesta" - Birminghamu. Nemal som ten luxus, že by ma rodina podporovala a toto samozrejme viedlo k tomu, že som musel myslieť za seba a robiť svoje vlastné rozhodnutia o svojom živote. Asi aj preto sa mi kulturistika zapáčila - bolo to len o sebe samom, či sa ti darilo, alebo nie, žiadny tréner, žiadni spoluhráči. Aj keď aj v kulturistike už v tom čase veľa súťažiacich vyhľadávalo trénerov. Ja som sa rozhodol študovať výživu a tréning do hĺbky sám. Veľmi ma to zaujímalo a stal sa zo mňa ozajstný študent. Ironické je, že predtým počas školy ma zaujímal len dejepis, v ktorom som bol naozaj dobrý. Jednu kľúčovú schopnosť, ktorú som mal, myslím, hneď od začiatku mojej kariéry, bola schopnosť rozhodovať sám pre seba, čo pre mňa funguje a čo nie. Bol som nezávislý a vždy som analyzoval veci namiesto toho, aby som jednoducho akceptoval všetko, čo som čítal, alebo čo mi hovorili. Túto vlastnosť som vštepoval aj mojim deťom. Je dôležité v živote skúmať, pýtať sa a vytvárať si vlastný názor, inak budete mať názor, ktorý vám niekto nadiktoval.

Tvoj tréningový štýl mal celkom určite vplyv na kulturistický svet. Odkedy si vyhral Mr. Olympia, väčšina kulturistov trénuje telesné partie raz za týždeň namiesto dva razy za týždeň, a dávajú si viac záležať na regenerácii ako generácie minulé. Napriek tomu sa tvoje série do zlyhania hneď po zahriatí nikdy až tak neuchytili. Väčšina kulturistov stále trvá na robení 3-4 sérií na cvik. Prečo si myslíš, že to tak je?

- Odpoveďou je stále pretrvávajúca mentalita "viac je lepšie", ktorú väčšina z nás má. Je to veľmi lákavé spraviť vždy o trošku viac. Dokonca aj Mike Mentzer, ktorý bol najhlasnejším zástancom krátkych tréningov, sa mi zveril, že sem a tam si pár sérií v tréningoch pridal. Nie je to jednoduché si tak vytrénovať koncentráciu a použiť 100 percent úsilia do jednej série na pravidelnej a dlhodobej báze. Je podstatne jednoduchšie dať 90 percent úsilia do 3-4 sérií. A ja nehovorím, že to nie je účinné - bezpochyby to účinné je, stačí sa pozrieť na telá kulturistov, ktorí takto trénujú. Ja si len myslím, že môj spôsob - jedna séria do zlyhania, je účinnejšia.

Je treba povedať, že na jednu sériu som tréningy znížil až po výhre prvej Olympie v roku 1992. Dovtedy som robil dve pracovné série. To bolo dokým som nešiel do Los Angeles a netrénoval som s Mike Mentzerom - to on ma presvedčil, aby som skúsil zredukovať cviky na jednu sériu. Ihneď som zaznamenal progres, pričom ostatné premenné boli rovnaké. Toto mi potvrdilo domnienku, že minimálny objem práce produkuje najlepšie výsledky, keďže umožňoval lepšiu regeneráciu medzi tréningami.

Jedna vec, ktorú väčšina nechápe, je, že pokročilí cvičenci musia oveľa viac dbať na regeneráciu ako začiatočníci. Začiatočníci nemajú silu a sústredenie, aby vygenerovali naozaj vysokú intenzitu a zaťažili svaly a centrálny nervový systém do takej miery, ako pokročilí. S postupom času ale väčšina pridáva a pridáva objem a ako roky plynú, zlepšenie prestáva a prichádza stagnácia.

Napísal si článok v Muscular Development pred niečo viac ako dvoma rokmi, kde si nebol len otvorený o užívaní steroidov ako súťažiaci, ale dokonca si poskytol tvoj cyklus mimo sezóny a počas prípravy. Namiesto pochvaly za úprimnosť sa ti dostalo osočovania z klamstva a toho, že udávaš príliš malé množstvá oproti skutočnosti. Prvá otázka - prečo by si to mal robiť? a druhá - prečo je pre niektorých také ťažké uveriť, že si nepotreboval mega dávky na to, aby si vyzeral tak, ako si vyzeral?

- Načo by som klamal? Pozri sa, ak by som nechcel povedať pravdu, ani by som sa neunúval rozprávať o tom. Jednoducho by som sa vyhol celej téme, ako to robia všetci. Nikto ma do toho nenútil, bol to môj vlastný nápad, pretože som chcel vniesť trochu reality do problematiky, keďže bola plná mýtov a dezinformácií. Nemám čo skrývať. Som na dôchodku skoro dve desaťročia, netrápi ma možné ukočenie kontraktu so sponzorom - nejakou firmou s doplnkami výživy - kvôli mojim vyjadreniam - mám dokonca svoju vlastnú značku doplnkov výživy!

Nie je ťažké sa dovtípiť, prečo množstvá, ktoré som popísal, boli pre niekoho ťažko uveriteľné. Možno užívajú dvoj-, troj-, dokonca päťnásobky toho, čo som užíval ja a stále nevyzerajú ako profesionálni kulturisti, nie ešte ako Mr. Olympia. Takže z ich pohľadu som celkom určite klamal a musel som jednoducho užívať ešte viac, ako užívajú oni. Mnohí veria, že viac steroidov znamená váčší úspech. Nanešťastie kľúčový faktor je stále genetika. Pokiaľ nemáte správnu genetiku, nezáleží na tom, koľko steroidov dávate. Potrebujete výbornú genetiku, potom výbornú pracovnú morálku, a naviac steroidy. Bez tých prvých dvoch steroidy až tak nezavážia.

Užívanie steroidov a iných nepovolených látok celkom určite eskalovalo počas posledných 20 rokov. Osobne som hovoril so súťažiacimi na regionálnych súťažiach, ktorí s prehľadom užívali dvojnásobok priemerného profesionálneho kulturistu v 90-tych rokoch. Kto je zodpovedný za tento prístup "viac je lepšie", ktorý sa vrástol do myslenia tejto generácie kulturistov?

- Je to ľudská povaha. Na úspech niekoho iného sa môžete pozerať dvoma spôsobmi. Môžete mať pozitívny pohľad a necháte sa inšpirovať, alebo môžete mať negatívny pohľad, byť pohoršený a žiarlivý, a hľadať v konečnom dôsledku spôsob, ako zmenšiť úspech toho druhého. Jeden spôsob, ako to môžete pre seba urobiť, je predpokladať, že ten druhý s lepšou postavou používa viac steroidov ako vy. Ale buďme úprimní. Užíval som aj vyššie množstvá, ako som napísal v spomínanom článku. Bolo to pri príprave na Olympiu v roku 1997. Dával som vyššie množstvá steroidov a zaradil som aj inzulín. Nevyzeral som ale najlepšie, ako som kedy vyzeral, ani náhodou. Zvýšené dávky a inzulín mi znížili kvalitu a spravili mi povestné "tehotenské" brucho (čo mimochodom vídať teraz dosť často).

Nielen, že vyššie dávky nezaručujú lepšiu postavu, ale podstatne viac zaťažujú orgány ako srdce, pečeň a ľadviny. Je smutné vidieť toľko zdravotných problémov a dokonca úmrtí medzi kulturistami. Nedá sa ale povedať, že som z toho prekvapený. Možno toto ešte viac rozvíri hladinu, ale nemyslím sí, že kulturista potrebuje viac ako 1500 mg steroidov na týždeň. Pozrite sa koľko doktori predpisujú ako náhradnú testosterónovú terapiu - väčšinou 200 mg na týždeň. Sú chlapi, čo používajú 5000 - 8000 mg. To je až 40-násobne viac, ako telo potrebuje na normálne fungovanie! Steroidy nie sú až také nebezpečné ako veľa iných liekov, ale rozhodne nie sú neškodné. Užívanie vysokých dávok rok čo rok znamená vysoké zdravotné riziko, ktoré môže znamenať aj smrť.

Myslíš si, že si vždy bol nepochopený? Pamätám si, keď si prvýkrát začínal súťažiť v IFBB, že ťa niektorí označovali za bývalého skinhead kvôli tetovaniu Doc Marten topánok s nápisom "skin" nad nimi. Neskôr ti ale pribudli tetovania Boba Marleyho a Maorský znak. Mali by sme všetci prestať ťa takto analyzovať?

- Keď niekto chce míňať energiu, aby ma analyzoval, nech sa páči. Veľa ľudí sa ťa snaží zaškatuľkovať, ale ja nepatrím do žiadnej kategórie - som to jednoducho len ja. Zakaždým sa musím zasmiať na tom skinheadskom označení, ak mám byť úprimný. Skinheadi v tom čase v UK neboli vôbec rasisti. Bolo to iné v USA, kde boli spájaní s rasistami a neonacistickými skupinami. My v Británii sme takí neboli. A čo sa týka Boba Marleyho - bol najbližšie k tomu, čo by som označil ako môj idol alebo hrdina, navyše mám rád jeho hudbu a reggae všeobecne. Skinheadi v Británii zvykli počúvať reggae spolu s punk rockom.

Ten Maorský znak má tiež veľmi špeciálny význam pre mňa. Inšpirovala ma k tomu moja mladšia sestra Tanya, ktorá zomrela, keď som mal 5 rokov a ona mala vtedy 3 roky. Moja najmladšia sestra Lisa nemá na ňu vôbec žiadnu spomienku, moji rodičia a starí rodičia už tiež všetci zomreli. Ja som teda ostal jediný z rodiny, kto si ju pamätá, a chcel som si uctiť jej pamiatku. Ten znak sa volá "maku" a bol robený Maorským kňazom. V ich kultúre je to tradičné tetovanie, ktorý rozpráva tvoj príbeh: ty, tvoj život a ľudia v ňom. Tradične je robený kladivom a naostrenou kosťou, môj bol však robený tetovacou pištoľou a ihlou. bolo to na Novom Zélande, kde som bol poctený a privítaný skupinou Maorských bojovníkov priamo na letisku. A čo je zaujímavé, Bob Marley dostal takú istú poctu a mal také isté privítanie, keď navštívil Nový Zéland pred rokmi. Moje privítanie je dostupné aj na Youtube pod názvom "Dorian Yates Amazing Maori Welcome to New Zealand."

Posledná otázka. Čo je tvoja základná filozofia v živote?

- Moja základná filozofia je, že my všetci sme len vnímaním nášho vedomia. Skutočnosť je len ilúzia. Veci ako farba pleti, náboženstvo, národnosť - to všetko je len ilúzia. Preto je zábavné, ak si niekto myslí, že ja hľadím na niekoho, alebo hovorím, že som lepší, alebo že sme lepší ako iná skupina ľudí. Hovorí to viac o ich charaktere, ako o mne. Všetci sme z rovnakého zdroja, rovnakého pôvodu. Všetci sa narodíme, žijeme tu nejaký čas, a potom zomrieme. Diskriminovať niekoho na základe týchto kategórií, ktoré sme si v hlavách vytvorili, je smiešne. Aj my ako športovci si to uvedomujeme. Nepozerám sa na niekoho a nesúdim ho podľa výzoru, podľa Boha, ku ktorému sa modlí, alebo podľa jazyka, akým hovorí. Aký človek si? Ako sa správaš k ostatným? Toto sú veci, na ktorých naozaj záleží.

Autor: Ron Harris
Zdroj: http://musculardevelopment.com/training/14230-dorian-yates-uncensored-the-shadow-opens-up-on-drugs-hd-training-childhood.html#.WEhBuceU5Nn

Ron Harris začal v oblasti bodybuildingu počas ôsmich rokov, keď pracoval v Los Angeles ako producent pre ESPN a show "American Muscle Magazine" v 90-tych rokoch. Od roku 1992 publikoval vyše 3000 článkov v kulturistických a fitness magazínoch, čím sa stal najplodnejším autorom všetkých čias v tomto smere. Ron cvičí od svojich 14 rokov a súťažil od 1989, publikuje na stránke www.ronharrismuscle.com, najviac známej pre blog "The Daily Pump". Žije so svojou ženou a dvomi deťmi v Bostone.

Kategórie

Ciele

Výrobcovia

Shop Roku 2014
Dnes je 23.February 2017, meniny má Roman(a) , zajtra Matej
Bodyworld - doplnky výživy
Kontakt
BodyWorld
Elektrárenská 1
83104 Bratislava
Sledujte nás

Možnosti online platby
TrustPay - platobný systém
Mutant BCAA 9.7™ 348 g s EXTRA ZĽAVOU 35%